S výukou jazykov sa najčastejšie stretávame v rámci predmetov vo všeobecných školách rôznych úrovní, či na špecializovaných jazykových školách. Existuje mnoho metód výuky cudzích jazykov. Zatiaľ čo niektoré sú experimentálne (ba až nezmyselné), iné sú všeobecne uznávané a široko používané.

Existujú však tri základné všeobecne uznávané pohľady na jazyky, z ktorých často vychádzajú metódy ich výuky. Prvým je štrukturálny pohľad na jazyk, ktorý kladie dôraz najmä na pevne zakódované a zakorenené. časti jazyka (napríklad gramatiku). Druhý pohľad je funkčný, ktorý na jazyk nazerá ako na prostriedok, ktorý ma za cieľ vyjadriť potrebu a viesť k jej riešeniu (napríklad požadovanie niečoho). Tretí pohľad vníma jazyk interaktívne a podľa neho je jazyk prostriedok na tvorbu sociálnych vzťahov, pričom sa sústredí na vzory a správanie sa jazyka pri konverzácii. Tento pohľad je dominantný už od 80-tych rokov.

Na základe týchto pohľadov sú založené aj metódy vyučovania cudzích jazykov. Rozoznávame teda metódy štrukturálne, funkčné a interaktívne. Najvyhľadávanejšou a najobľúbenejšou metódou je v súčasnosti samozrejme interaktívna metóda, ktorá však kladie najvyššie nároky na vzťah vyučujúci-študent a na vyučujúceho ako takého.