Učenie sa cudzích jazykov je proces, v ktorom ľudia nadobúdajú schopnosť rozlišovať a rozumieť inému jazyku, ako je ich materinský, ako aj schopnosť používať slová a výrazy tohto jazyka na komunikáciu. Učenie sa cudzieho jazyka sa v mnohých aspektoch odlišuje od učenia sa materinského jazyka dieťaťom. Najviditeľnejším rozdielom je skutočnosť, že len veľmi málo dospelých ľudí sa naučí druhým jazykom rozprávať tak dobre, ako človek, ktorý má tento jazyk ako materinský. Vo všeobecnosti platí, že najvyššiu šancu naučiť sa druhý jazyk tak dobre, ako materinský, majú deti a táto šanca sa vekom znižuje. No aj tak je len málo pravdepodobné, že človek dokáže druhým jazykom rozprávať komplexne tak dobre, ako rodený používateľ tohto jazyka.
Najväčšie chyby pri učení sa a používaní druhého jazyka vyplývajú zo zvykov a pravidiel, ktoré ľudia používajú v materinskom jazyku a ktoré sa snažia prenášať aj do jazyka druhého, kde však už neplatia. Takýto vplyv materinského jazyka na učenie sa a používanie druhého jazyka je lingvistom známy ako “jazykový transfer.” Ten je najvýraznejší pri jazykoch z jednej jazykovej skupiny (germánskej, slovanskej, atp.).
