Termín “individuálnosť v učení sa cudzích jazykov” označuje oblasť záujmu a výskumu mnohých odborníkov v oblasti lingvistiky, ktoré sa snažia zodpovedať na prvý pohľad pomerne jednoduchú otázku: “Prečo sa niektorí ľudia učia jazyky dokázateľne a všeobecne ľahšie ako iní?” Vo všeobecnosti platí, že jazyky sa lepšie učia deti, ktoré sú prispôsobivé a tvárne. No aj medzi jednotlivými dospelými, ktorí sa snažia osvojiť si cudzí jazyk, vznikajú veľké rozdiely – tie základné vyplývajú z “chuti” učiť sa cudzí jazyk. Množstvo ľudí sa učeniu jazyka jednoducho prestane venovať ešte predtým, ako si ho osvojí. Bežná je tiež situácia, keď človek prestane svoje jazykové schopnosti rozvíjať kvôli tomu, že sa “uspokojí” s istou úrovňou, ktorá mu stačí na komunikáciu v cudzom jazyku v každodennom živote.

No nie je to len o lenivosti, či uspokojení. Na učenie sa jazykov vplývajú aj ďalšie faktory. Už sme si spomenuli vek. Častou brzdou v učení sa cudzieho jazyka sú však aj psychologické faktory, napríklad strach. Je bežné, že sa ľudia boja používať cudzí jazyk, pretože sa boja toho, že pri rozprávaní či inej forme komunikácie jednoducho urobia chybu. Tento fakt sa ešte znásobuje v prípade použitia cudzieho jazyka v komunikácii s niekým, kto tento jazyk má ako materinský.